Sosializasaun Prevensaun VBJ iha Balibo. Foto:Lensa Fokupers. Data: 28/5/2026
Balibo, 28 Maiu 2026 – Fokupers halo sosializasaun kona-ba Prevensaun Violénsia Bazeia ba Jéneru (VBJ) no Mekanizmu Referál ba estudante sira iha Eskola Sekundária Dom Martinho Balibo Villa, Munisipiu Bobonaro. Estudante na’in 40, (feto 29 no mane 11), Partisipa iha sosializasaun.
Sosializasaun ne’e ho objetivu atu hasa’e koñesimentu no konxiénsia estudantes sira nian, kona-ba igualdade jéneru, prevensaun VBJ, no importánsia atu proteje feto no labarik-feto sira. Divulgasaun ne’e fó ba partisipante sira komprensaun kona-ba forma oioin violénsia nian ne’ebé bele akontese iha família, eskola, no komunidade, no mós pasu sira ne’ebé bele foti atu prevene no rezolve sira.
Fokupers aprezenta oradór oioin ne’ebé hala’o papél importante iha sistema protesaun ba vítima VBJ. Sarjentu Elvira Tavares husi Polísia Unidade Protesaun ba Ema Vulneravel (VPU) fahe informasaun kona-ba VPU nia knaar no responsabilidade hodi atende kazu violénsia VBJ, partikularmente sira ne’ebé envolve feto no grupu vulneravel sira. Nia mós esplika prosedimentu sira relata kazu nian no importánsia atu apoia vítima sira hodi hetan protesaun no justisa.
Entretantu, Sra. Margareta Kune Fatima, Pontu Fokál ba Ministériu Solidariedade Sosiál no Inkluzaun (MSSI), esplika MSSI nia knaar hodi fó apoiu no atendimentu ba vítima VBJ. Nia subliña importánsia hosi koordenasaun entre Instituisaun no organizasaun sira hodi asegura katak, vítima sira iha asesu ba servisu sira ne’ebé sira presiza, inklui apoiu sosiál no psikolójiku, no mekanizmu referral sira ne’ebé apropriadu.
Liuhusi divulgasaun ida-ne’e, Fokupers enkoraja estudante sira atu labele taka matan ba forma violénsia oioin nian ne’ebé akontese iha sira-nia sorin. Joven sira hetan enkorajamentu atu iha korajen atu koalia, buka tulun, no buka referál tuir mekanizmu ne’ebé iha bainhira hasoru ka asiste kazu violénsia.
Liután, partisipante sira hetan enkorajamentu atu rekoñese sinál sira no forma oioin violénsia nian, komprende sira-nia impaktu ba vítima sira, no kontribui ba kriasaun ambiente ida ne’ebé seguru, respeitu, inkluzivu, no livre hosi diskriminasaun. Konxiénsia no envolvimentu foin-sa’e sira nian konsidera hanesan imposrtante atu harii kultura ida ne’ebé rejeita forma violénsia hotu-hotu.
Fokupers fiar katak joven sira iha papél estratéjiku nu’udar ajente ba mudansa iha esforsu atu prevene VBJ. Tanba ne’e, atividade divulgasaun ne’e sai hanesan espasu aprendizajen ne’ebé krusiál hodi jerasaun foun sira ho koñesimentu, atitude, no abilidade ne’ebé nesesáriu atu promove igualdade jéneru no kultura kontra violénsia iha família, eskola, no komunidade sira.
Atividade ida-ne’e ho apoiu finanseiru husi MISEREOR, nu’udar parte ida husi kompromisu kompartilladu hodi hametin protesaun ba feto no labarik-feto sira no enkoraja kriasaun sosiedade ida ne’ebé justu liu, seguru, no iguál ba ema hotu.



