Skip to content

FOKUPERS no SEI realiza Diskusaun Meza Redonda Nasionál

Diskusaun Meza Redonda Nasional. Foto:Lensa Fokupers. Data:27/7/2026

Dili, 27 Jullu 2026 – FOKUPERS, kolabora ho Sekretaria Estadu Igualdade (SEI), hala’o Diskusaun Meza Redonda Nasionál ho tema “Reflete Progresu, Fortalese Kompromisu Jéneru liuhusi alokasaun Orsamentu Sensivel ba Jéneru iha OGE 2027: Husi Kompromisu Polítika ba Impaktu Durável.” Diskusaun ne’ebé hala’o iha Salaun Delta-Nova, Comoro, halibur parte interesada oioin husi governu, parlamentu, instituisaun dezenvolvimentu, organizasaun sosiedade sivíl, akadémiku, no mídia hodi hametin sira-nia kompromisu hamutuk hodi prevene no rezolve Violénsia Bazeia ba Jéneru (VBJ).

Diskusaun ida-ne’e fó espasu ba diálogu nasionál hodi reflete kona-ba atinjimentu sira, identifika dezafiu sira, no harii kompromisu sira ne’ebé forte liután hodi implementa polítika no programa sira ba prevensaun no rezolve Violénsia Bazeia ba Jéneru. Liután, atividade ida-ne’e ho objetivu atu hametin responsabilidade governu nian no enkoraja planeamentu no preparasaun Orsamentu Estadu 2027 nian hodi garante alokasaun rekursu ne’ebé responde ba jéneru no abilidade atu hatán ba nesesidade feto, labarik-feto, no grupu vulneravel sira-nian.

Iha diskusaun, panelista sira aprezenta pontu-de-vista estratéjiku no rekomendasaun sira hosi perspetiva oioin.

Prezidente Komisaun F Parlamentu Nasionál, Destinta Deputada, Sra. Maria Gorumali Barreto, Foku ba, Papél Parlamentu Nasionál liuhusi Komisaun F iha fiskalizasaun atu  Asegura Implementasaun PAN-VBJ no Polítika kompromisiu Jéneru.

Diretór Jerál Protesaun Sosiál iha Ministériu Solidariedade no Inkluzaun Sosiál (MSSI), Sr. Floréncio P. D. Gonzaga, foku ba, Reforsa alokasaun OSJ iha Implementasaun LKVD PAN-VBJ Pillar II: Progresu, Dezafiu no Prioridade Governu atu Garante Servisu Integradu ba Sobrevivente VBJ.

Entretantu, Diretór Nasionál Polítika Igualdade Jéneru (DNPIJ-SEI), Sr. Abilio Barreto, Foku ba, : Papél SEI nu’udar entidade koordenadór ba implementasaun PAN VBJ: Oinsá SEI asegura alokasaun orsamentu ba implementasaun PAN-VBJ no nia impaktu.

Husi perspetiva organizasaun sosiedade sivíl, Diretóra Ezekutiva FOKUPERS, Sra. Domingas Afonso Amaral, aprezenta Evidénsia husi Liña Frente: Dezafiu no Prioridade ba Servisu Integradu atu haforsa Implementasaun PAN-VBJ.

Diskusaun tomak ne’e moderadu husi Sra. Carmeneza dos Santos Monteiro, ne’ebé fasilita diálogu interativu entre panelista sira no partisipante sira kona-ba estratéjia oioin hodi hametin implementasaun polítika igualdade jéneru liuhosi apoiu orsamentu ne’ebé responsivu liu.

Eventu ne’e hetan partisipasaun husi reprezentante sira husi ministériu oioin no instituisaun estadu nian, inklui Ministériu Solidariedade no Inkluzaun Sosiál (MSSI), Ministériu Justisa, no Sekretaria Estadu ba Igualdade (SEI), Sra. Elvina Sousa Carvalho, Komisaun F Parlamentu Nasionál, Adjunta Provedoria Direitus Umanus, Sra. Maria Marilia da Costa, no Prezidente Konsellu FOKUPERS Sra. Maria Domingas F. Alves (Micato). Marka prezensa mós reprezentante husi PNTL, CARE, Misereor, Humanis, Oxfam, Ba Futuru, UN Women, The Asia Foundation, Arcoiris, Acbit, Belun, RHTO, Alola Foundation, JSMP, Casa Vida, AJAR, Uma Paz Viqueque, Uma Paz Luzeiro, Pirilampu, Mane ho Vizaun Foun, Rede ba Rai, AFJTL, CBRN-TL, CPA, FONGTIL, lider lokál sira, UNTL, UNITAL, UNDIL, mídia nasionál, no seluk tan.

Liuhusi diskusaun ne’e, FOKUPERS subliña katak, kompromisu polítiku ba igualdade jéneru tenke realiza liuhusi polítika ne’ebé hetan apoiu husi alokasaun orsamentu ne’ebé adekuadu, sustentável, no responsivu ba nesesidade komunidade nian. Hametin investimentu estadu nian iha prevensaun no resposta ba violénsia bazeia ba jéneru nu’udar pasu krusiál ida atu garante katak feto no labarik-feto hotu-hotu iha Timor-Leste bele moris livre hosi violénsia, hetan protesaun adekuada, no goza asesu hanesan ba servisu no justisa.

Diskusaun Meza Redonda Nasionál ne’e sai posivel ho apoiu finanseiru husi Care, Misereor, Humanis no The Asia Fundation, nu’udar parte ida husi kompromisu ne’ebé fahe ba hametin governasaun inkluzivu, igualdade jéneru, no protesaun ba direitu feto no labarik-feto sira nian iha Timor-Leste.

 

 

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *